Koľko síl a záujmu človek investuje do štúdia na univerzite, toľko zúročí v praxi. Ja som študovala s entuziazmom. Od začiatku ma lákala práca klinického psychológa a fascinovala neuropsychológia. Ochotní pedagógovia, výborný kolektív a príjemné prostredie školy na mňa pôsobili motivačne a utvrdili ma v správnom rozhodnutí pre štúdium psychológie. Široký záber predmetov mi umožnil nahliadnuť do rôznych oblastí uplatnenia psychológa, na ktoré nasledujú príslušné špecializácie a kurzy. Vyučujúci ma naučili rozvinúť kritické myslenie a samostatne realizovať kvantitatívny i kvalitatívny výskum. Dané schopnosti som aplikovala pri písaní niekoľkých záverečných prác, či už v rámci špecializácie z klinickej psychológie na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, alebo špecializovaného kurzu klinickej neuropsychológie dospelých v Prahe. Na svojej Alma mater, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, som následne realizovala rigoróznu skúšku s neuropsychologickou problematikou. Od roku 2010 pracujem na Neurologickej klinike vo Fakultnej nemocnici Nitra, kde sme veľmi dobrý tím po odbornej i ľudskej stránke. Napĺňa ma pomoc pacientom a ich rodinám. Ako prvá na Slovensku som neuropsychologicky popísala tri raritné ochorenia. Venujem sa logoterapii, ktorú som vyštudovala na Slovenskom inštitúte logoterapie. Mojou najväčšou radosťou a zmyslom v živote je moja dcéra.
Štúdium na UKF v odbore psychológia som ukončila v roku 2010. Dovolím si povedať, že v Nitre som strávila najkrajšie študentské roky. Rada spomínam na mesto, čulý ruch, spolužiakov, a taktiež na študijné priestory pod Kalváriou, kde sa náš odbor presunul z Piaristickej ulice od môjho druhého ročníka. Úplne najradšej som mala rannú prechádzku popri rieke ku škole, keď bol na jar a jeseň ešte vzduch studený a hmla sa ešte vznášala nad riekou, a zároveň už slnko pekne hrialo. Emočné prežívanie človeka a jeho reagovanie, motivácie a rozhodovanie v rôznych situáciách ma od mlada zaujímali, preto som štúdiom preplávala zaujatá a nadchnutá pokračovať ďalej v tomto odbore.
Ihneď po skončení štúdia, od roku 2010 – 2015, som sa zamestnala v Gnozis – združenie psychológov, kde som pracovala ako pracovno – organizačný psychológ pre Atómové Elektrárne Jaslovské Bohunice a Mochovce. Boli to najmä vyšetrenia psychickej spôsobilosti na výkon práce zamestnancov AE a dodávateľov pre vstup do AE, čo obnášalo hlavne psychodiagnostiku, ale aj výber zamestnancov na pracovnú pozíciu. V rokoch 2011 – 2014 som ukončila Špecializáciu v pracovnej a organizačnej psychológii na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Vo februári 2016 sa mi narodila dcérka Zoja, ktorej som sa venovala až do roku 2019, kedy som nastúpila na Referát poradensko – psychologických služieb na ÚPSVaR v Hlohovci, kde až doteraz pracujem ako psychológ. Spolupracujem najmä s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí v najrôznejších prípadoch, kde poskytujem poradenstvo rodinám s výchovnými problémami detí, rodinám v konfliktoch, rozvodoch, rodičom pri rozvíjaní rodičovských kompetencií, ale aj deťom pri zvládaní náročných životných situácií.
Už od čias vysokej školy som chcela pracovať na psychiatrii, ale moja cesta bola komplikovanejšia ako som predpokladala. Po skončení štúdia som začala pracovať v Diagnostickom centre pri Žiline s problémovými dievčatami vo veku 13 – 18r. Naučila som sa samostatnosti a flexibilite, ale i medzirezortnej komunikácii, ktorú využívam dodnes a považujem ju za podstatnú v starostlivosti o psychické zdravie. Následne som zmenila miesto, ale i mesto pôsobenia opäť na Nitru, kde som pracovala v treťom sektore v zariadení pre týrané ženy. V rámci tohto projektu som absolvovala niekoľko medzinárodných školení v danej téme a mala som možnosť stretnúť sa s ľudskými osudmi týchto žien a detí. Počas práce v týchto zamestnaniach som začala aktívne spolupracovať s policajným zborom pri výsluchoch obetí trestných činov. Po skončení projektu som sa zamestnala ako zástupca riaditeľa a psychológ v jednom, v Súkromnej poradni v Leviciach. Od roku 2016 pracujem ako klinický psychológ a aktuálne aj ako odborný zástupca v špecializačnom odbore klinická psychológia, v Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach. Každé pracovisko mi dalo mnoho skúseností, ktoré využívam dodnes, nakoľko som pracovala s klientelou od detí až po dospelých, s normou, ale i s psychicky chorými. Štúdium na UKF pre mňa znamenalo najkrajšie roky študentských čias, veľa informácií v ktorých sa nehanbím listovať dodnes, dlhoročné priateľstvá, ale najmä základ pre lásku k povolaniu, ktoré vykonávam. Už si nemyslím, že „veľká“ psychológia sa robí len na psychiatrii. Po skúsenostiach so školstvom, sociálnou sférou aj zdravotníctvom môžem konštatovať, že je nás treba všade, kde ľudia túžia po pomoci.
Moja práca sa z väčšej časti týka psychodiagnostickej činnosti. Bez praktických a veľmi kvalitne spracovaných poznatkov, ktoré som nadobudla na seminároch psychodiagnostiky by bolo moje fungovanie určite omnoho zložitejšie a náročnejšie. Taktiež za veľkú výhodu pokladám hodiny forenznej psychológie, ktoré ma vo veľkej miere utvrdili v tom, akým smerom by som sa chcela ďalej uberať. Veľmi nápomocné pre ujasnenie môjho ďalšieho smerovania boli aj niektoré druhy zážitkových skupín, ktoré som v rámci štúdia na KPSV absolvovala. Naučili ma trpezlivosti a poskytli mi vhľad do toho, ako prebiehajú skupinové sedenia s klientmi, ktoré sú taktiež neoddeliteľnou náplňou mojej práce.
Hneď po ukončení štúdia som sa zamestnala ako školský psychológ, aktuálne pôsobím ako psychológ v psychiatrickej nemocnici. Získané vedomosti a zručnosti počas štúdia som zúročila ako v prvom, tak v súčasnosti aj v druhom zameraní. Oceňujem odbornosť a prístup prednášajúcich, ktorý bol v duchu nielen odbornej, ale aj kolegiálnej atmosféry. Okrem iného, pre mňa osobne, prínosné bolo počas semestrov aj postupné praktické predstavenie jednotlivých psychoterapeutických smerov konkrétnymi psychoterapeutmi, vďaka čomu som si už ako študent dokázala lepšie nastaviť svoje ďalšie smerovanie v prípade voľby psychoterapeutického výcviku. Absolvovanie štúdia psychológie na KPsV UKF v Nitre hodnotím pozitívne. Keďže som mala predtým ukončené aj pedagogické vzdelanie, utvrdilo ma v tom, že chcem v povolaní psychológa pokračovať a aktívne sa mu naďalej venovať.
Štúdium na FSVaZ mi prinieslo 5 rokov nie len krásneho študentského života a pevné priateľstvá, ale rovnako aj pevné základy, ktoré boli nosné pri mojich pracovných začiatkoch a umožnili mi rýchlejšie zorientovanie sa vo svete práce psychológa. Ako absolvent, potrebujete promptne všetky tie základy oprášiť a vďaka nim vyvážiť ešte neveľkú prax. Aj preto som vďačná za vedomostnú výbavu, s akou som z tejto fakulty odchádzala. Tie roky na fakulte považujem za nosné v mojom živote, kedy sa vo veľkej miere formovala moja osobnosť, hodnoty i kritické myslenie. Zo štúdia dodnes spomínam na zážitkové skupiny, ktoré zanechali vo mne tie “AHA” momenty zažité priamo na sebe, ktoré narozdiel od naučených vecí, len tak z hlavy nevyprchajú a sprevádzajú ma aj počas ďalšieho profesijného pôsobenia. Takáto možnosť sebaskúsenostných zážitkov a ochutnávky rôznych psychologických smerov, bola na tejto fakulte jedinečnou a myslím, že aj závideniahodnou. Nadobudnutý rozhľad bol ich neodmysliteľnou pridanou hodnotou. Rovnako by som vyzdvihla prístup vyučujúcich a ich osobitosť v tom, ako dokázali podnietiť v študentovi bádateľa, ktorý neprijíma veci bez dôkladného kritického filtra. Vo veľkej miere prispeli k môjmu obohateniu po stránke vedomostnej, ale ich výnimočnosť spočívala najmä v snahe priblížiť sa ľudskosťou, ochotou pomôcť a to najdôležitejšie, v schopnosti nasmerovania študenta k sebarozvoju.
Pokiaľ si správne spomínam, tak na moju školiteľku (z UNSW Sidney) pri prijímaní na doktorandské štúdium zapôsobilo to, že som v čase, keď som ju oslovila, mala za sebou publikované dve empirické štúdie. To tuším nie je pravidlom na všetkých slovenských univerzitách, takže UKF má v tomto určite navrch. Neviem, akú by som mala šancu na získanie štipendia, keby som si oň žiadala okamžite, pretože veľkú rolu zohrá aj to, či už máte niečo vypublikované.
Čo sa týka konkrétnych predmetov, ktoré mi určite pomohli, boli počas štúdia na KPSV najmä tie technickejšie, viac zamerané na výskum, ako napríklad: – Semester experimentálnej psychológie, vďaka ktorému som vedela, čo všetko obnáša práca na experimentálnej štúdii, od jej dizajnovania až po spísanie záverečnej práce. Určite pomohlo to, že sme boli „nútení“ reálne vypracovať výskum. Vlastne všetko praktické bolo veľmi užitočné: niekoľko semestrov metodológie výskumu, znalosť SPSS z niekoľkých semestrov štatistiky.
Záverečné práce počas štúdia na FSVaZ boli takým zhrnutím všetkých tých predmetov, a ich uvedením do praxe. Pre mňa osobne boli veľkým zdrojom motivácie, aby som sa vôbec pokúšala o získanie doktorandskej pozície, lebo ma ich riešenie veľmi bavilo.
